Oblasti výskumu

Výskum sa zaoberá najmä oblasťou inteligentných stavieb. Inteligentná stavba (alebo aj konvenčná stavba) v sebe integruje veľké množstvo oblastí (od architektúry až po psychológiu) preto v oblasti IB nájdu uplatnenie mnohé relatívne nové prístupy a princípy (LCA, EVM...), ktorých sa výskum týka.

Inteligentné a zelené stavby

Výskum týkajúci sa princípov návrhu stavby za účelom splnenia predpísaných charakteristík z pohľadu trvalo udržateľného bývania na Zemi. Integrácia prístupov architektúry, stavebných technológií, TZB a riadiacich systémov. Optimálny návrh budovy musí zahŕňať požiadavky z oblastí elektrotechniky, informatiky, strojárenstva, technických zariadení budov, psychológie, sociológie, architektúry, ergonómie a mnohých iných disciplín. Najdôležitejšie si je preto uvedomiť fakt, že nevhodne (architektonicky a technologicky) navrhnutá budova so špičkovou riadiacou technikou bude stále zlá budova s výborným riadením, vykazujúca horšie charakteristiky ako optimálne navrhnutá budova bez riadiaceho systému (alebo s jednoduchým RS).

Life cycle assessment

Výskum sa týka aplikácie princípov LCA do oblasti stavieb. Posúdenie stavby z pohľadu LCA stanoví energetické požiadavky a environmentálny vplyv stavby v rámci celého životného cyklu. LCA tak vyvracia časté marketingové označenia "ekologické" alebo "energeticky úsporné". Ako príklad môžme uviesť kontroverzný výsledok „rannej“ LCEA^{(life cycle energy assessment)}, že výroba solárnych článkov vyžaduje viac energie ako môže byť využitej pri ich použití. Výsledok bol neskôr vyvrátený, avšak využitie solárnych článkov je stále diskutabilné. LCA umožňuje študovať celý výrobný systém teda vyhnúť sa sub-optimalizácii, ku ktorej by mohlo dôjsť len v rámci zamerania štúdie jedného procesu. Napríklad pri voľbe medzi dvoma konkurenčnými výrobkami, sa môže zdať, že variant 1 je lepší pre životné prostredie, pretože vytvára menej pevných odpadov ako Variant 2. Avšak, po vykonaní LCA by mohlo byť stanovené, že prvá možnosť v skutočnosti vytvára väčší vplyv na životné prostredie, pri meraní vo všetkých troch médiách (vzduch, voda, pôda) (napr. môže  produkovať viac chemických emisií počas fázy výroby). Preto môže byť druhý produkt (ktorý produkuje pevný odpad) považovaný za zdroj menších škôd (v ponímaní od "cradle-to-grave") v životnom prostredí alebo vplyvu prvej technológie, pretože má nižší objem chemických emisií.

Evolučné výpočtové metódy

Aplikovaním optimalizačných princípov genetických algoritmov* sa výskum orientuje na konštrukčné úlohy v rôznych oblastiach, pre ktoré neexistujú klasické metódy optimalizácie. Príkladom je návrh optimálneho rozmiestnenia vykurovacích zariadení bytovej jednotky alebo návrh optimálneho rozmiestnenia a dimenzovania prvkov LAN siete budovy. Budova ako produktívne a nákladovo efektívne prostredie musí  reflektovať zdrojovú a energetickú efektívnosť v rámci celku ako aj v rámci jednotlivých častí (stavebnej konštrukcie, technických zariadení, služieb-manažmentu a ich vzájomných vzťahov), preto je v určitých oblastiach návrhu budovy použitie EVM nevyhnutné.

*(Princíp práce genetického algoritmu je postupná tvorba rôznych riešení daného problému. Pri riešení sa uchováva tzv. populácia, ktorej každý jedinec predstavuje jedno riešenie daného problému. Ako populácia prebieha evolúciou, riešenia sa zlepšujú. Tradične je riešenie reprezentované binárnymi číslami (reťazcami núl a jedničiek), ale aj iné reprezentácie (strom, pole, matice ...). Typicky je na začiatku GA (v prvej generácii) populácia zložená z úplne náhodných členov. Pri prechode do novej generácie je pre každého jedinca vypočítaná tzv. fitness, ktorá vyjadruje kvalitu riešenia reprezentovaného týmto jedincom. Podľa tejto kvality sú rôznymi spôsobmi (stochastický, náhodný, ...)  vyberaný jedinci, ktorí sú modifikovaní (pomocou mutácie a kríženia), čím vznikne nová populácia. Tento postup sa iteratívne opakuje, čím sa kvalita riešenia v populácii postupne vylepšuje. Algoritmus sa obvykle zastaví pri dosiahnutí požadovanej kvality riešenia, prípadne po určenej dobe)

   Vyštudoval Slovenskú technickú  univerzitu v Bratislave (Ústav riadenia a priemyselnej informatiky, FEI STU).
Prednášal na mnohých európskych univerzitách   (Taliansko, Veľká Británia, Rusko, Macedónsko, Česká rep.)
Je držiteľom mnohých prestížnych domácich i zahraničných ocenení   (Dean award, JC certificate, IPME-RaoS ...)
Je slobodný, šťastne zadaný

V súčasnosti pôsobí ako:
Vysokoškolský výskumník na URPI FEI STU
Konzultant pre riešenie inteligentných stavieb
Konzultant facility manažmentu   (riešenie problémov v oblasti projektového riadenia a plánovania)
Riadi mnohé výskumné a vedecké projekty     (oblasť soft computingu, mechatroniky, inteligentných budov, LCA ...)
Okresný riaditeľ celoslovenskej neziskovej organizácie MSD